Jednorozmerný zákon o verejnom obstarávaní

Autor: Jozef Urban | 22.8.2011 o 21:25 | (upravené 26.8.2011 o 17:46) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  956x

Viete si predstaviť, že by ste nákup nového televízora, alebo výber stavebnej firmy, ktorá má postaviť váš dom, zverili "nezávislému" úradu v hlavnom meste a počítačovému softvéru, ktorý dokáže usporiadať elektronickú dražbu? Verili by ste slepo, že tovar alebo služba s najnižšou cenou je pre vás tá najlepšia? Tvorcovia zákona o verejnom obstarávaní si zrejme mysleli, že ak aj nie pre obyčajných ľudí, pre štát je práve toto najlepší spôsob ako míňať prostriedky efektívne. Je tomu naozaj tak?

 

Časť hospodárskeho života sa týka služieb spojených so správou vecí verejných, ktoré vykonávajú podnikateľské subjekty pre štát. Patria k nim lesoprojektanti, geodeti a projektanti pozemkových úprav, dodávatelia tovarov a služieb pre správcov ciest, vodných tokov atď. Štát tu nakupuje tovar alebo služby, ktoré nemajú trhový ekvivalent, t.j. neexistujú privátni objednávatelia takýchto služieb. Títo podnikatelia, firmy so svojimi zamestnancami alebo živnostníci sú de facto zamestnancami štátu. Viete si predstaviť, že nadriadený pracovník, ktorý prácu zadáva, je ohodnotený násobne horšie, ako pracovník, ktorý má prácu vykonať? Presne takto vyzerá vzťah štátnych úradníkov a majiteľov týchto súkromných firiem. Aká je motivácia úradníka rozhodovať čo najeefektívnejšie v záujme štátu? Môže túto nerovnováhu vyriešiť spôsob zadávania verejných zákaziek? Takmer všetky skúsenosti, ktoré z verejného obstarávania mám, hovoria že nie. Môže však spôsobovať problémy vôbec nejakú službu obstarať alebo trvať na zodpovedajúcej kvalite.

Život okolo nás prináša mnoho príkladov, ako zefektívniť nakupovanie. Internetové portály zamerané na vyhľadávanie najnižších cien umožňujú spotrebiteľovi získať okamžité informácie o možnostiach nákupu konkrétneho výrobku. Spotrebiteľ sa následne môže rozhodovať podľa rôznych kritérií, medzi ktorými môže byť na prvom mieste cena, ale prevážiť môže povesť obchodu, garancie, lokalita. Dôležité je, že výber vykonáva samotný koncový spotrebiteľ, nie centralizovaný úrad, ako sa to predpokladá pri nákupoch pre štát.

Tak ako nemohla fungovať socialistická ekonomika, lebo predpokladala inú motiváciu ľudí pracovať, než je im prirodzené, tak nemôžeme predstierať trhové mechanizmy v silne regulovanom prostredí štátnych zákaziek a služieb vo výlučnej gescii štátu. Upriamenie sa na spôsob verejného obstarávania, kde bude rozhodovať výlučne najnižšia cena, obsahuje podobnú dávku naivity, ako snaha socialistických plánovačov prinútiť ľudí "více a lépe dělat" prostredníctvom zjazdových uznesení. Aj v socializme, aj dnes je výsledkom takejto naivity stupňujúca sa korupcia.

Záklon o verejnom obstarávaní predpokladá, že zo svojej podstaty silne korupčné prostredie, sa zmení jeho pôsobením. Doteraz však dochádzalo prevažne k opaku - prostredie ohýbalo zákon a podmienky verejného obstarávania tak, aby sa dali zneužiť.

Zákon samozrejme prinesie pri niektorých jednoduchých typoch verejných súťaží aj úsporu finančných prostriedkov, zároveň ale inde nezabráni obstarávaniu nezmyselných služieb za premrštené ceny.

Kde hľadať východisko? Snáď v delegovaní správnych ľudí na správne miesta. Úspory v rezorte obrany nemá na svedomí zákon, ale konkrétny človek. Lenže to je zatiaľ svetlá výnimka. Nájsť dostatok správnych ľudí na správne miesta je úloha, s ktorou si naše politické strany, aj tých pár, čo to myslia ako-tak dobre, nedokážu poradiť. Namiesto toho máme zákon, s ktorým si pár ľudí, čo to myslia úplne inak, poradiť nepochybne dokáže.

Známy výrok A.Einsteina hovorí, že veci by sa mali zjednodušovať, ako sa len dá, ale nie viac. Tvorcovia zákona o verejnom obstarávaní sa podľa mňa dopustili práve takého neúmerného zjednodušenia, pretože zákon v konečnom dôsledku oberá koncových užívateľov služieb z radov verejnej správy o možnosť aktívne ovplyvniť ich kvalitu. Skôr než zjednodušovať zákon a centralizovať jeho výkon, je potrebné definovať špecifické podmienky pre rôzne typy služieb a tovarov a zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu celého procesu verejného obstarávania už od jeho začiatku.

Zákon o verejnom obstarávaní môže ušetriť štátu a samosprávam značné prostriedky z ich rozpočtu. Rovnako však môže dlhodobo deformovať prostredie, v ktorom sa obstarávanie deje, paralyzovať verejnú správu, spôsobovať apatiu štátnych úradníkov voči výsledkom obstarávania a vnášať nestabilitu medzi podnikateľské subjekty na trhu, na ktoré štát delegoval výkon činností, ktoré boli pôvodne v jeho kompetencii. Príkladov z praxe je dostatok.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?