Prečo stále zaostávame za Čechmi?

Autor: Jozef Urban | 25.9.2011 o 22:43 | Karma článku: 6,96 | Prečítané:  1280x

Isteže, v niečom sme občas aj popredu, ale neodbytný pocit, že robíme veci horšie. resp. pomalšie, sa dostaví takmer pri každej konfrontácii. V druhý septembrový týždeň sme sa s kolegami z Komory pozemkových úprav zúčastnili Výročnej konferencie o pozemkových úpravách v Prahe. Výsledný dojem je opäť o zaostávaní.

Prvá vec, ktorá priateľov spoza Moravy posúva dopredu, je masová účasť odborníkov z vysokoškolského prostredia, štátnej správy, samosprávy, súkromného sektora i záujmových združení. Na rozdiel od Slovenska, kde sa venuje pozemkovým úpravám jeden odbor na ministerstve pôdohospodárstva a doslova pár ľudí na dvoch vysokých školách, v Českej republike má problematiku na starosti samostatný Ústredný pozemkový úrad a na poľnohospodárskych univerzitách je predmetom záujmu mnohých pedagógov, ktorí dokážu pozemkové úpravy, ale i vzťah ku krajine v širšom slova zmysle prezentovať verejnosti príťažlivým spôsobom. Odporúčam prečítať si napríklad knihu úvah a fejtónov dekana Fakulty životného prostredia ČZU prof. Petra Skleničky Pronajatá krajina, alebo ktorúkoľvek z kníh Václava Cílka. Za zmienku stojí i účasť a príspevky zastupcov Agrárnej komory a Zväzu vlastníkov pôdy, ktorí na počudovanie prišli aj s kritickými názormi voči pozemkovým úpravám, ale o to normálnejšie taká diskusia pôsobila. Napriek tomu sa naši kolegovia z Česka nachádzajú v situácii, keď nemusia o potrebe a prínosoch pozemkových úprav nikoho presviedčať.

Čo sa týka výsledkov pozemkových úprav v Česku a u nás, rozdiel je viac než priepastný. Viac ako 1400 ukončených projektov, ktoré samozrejme zahŕňajú aj realizáciu navrhnutých opatrení v teréne. Naši českí priatelia môžu na konferencii udeľovať ceny za najlepšie spoločné zariadenia a opatrenia roka. Pri pohľade na množstvo vybudovaných vodohospodárskych zariadení (rybníky, mokrade, vodné biocentrá), poľných komunikácii a protieróznych opatrení sa môžeme len neveriaco pýtať, prečo to u nás nefunguje rovnako? Asi platí okrídlené, že na Slovensku je to tak. Máme začatých vyše štyristo projektov pozemkových úprav, približne polovicu zapísaných do katastra nehnuteľností a z toho na pár desiatkach došlo aj k vybudovaniu poľných komunikácii - nič viac sa nestihlo. (Za prípadné nepresnosti sa ospravedlňujem)

Odpoveď prečo je to tak, sa možno skrýva v nasledovnom zistení: na našu otázku, či sa u nich po každých parlamentných voľbách menia riaditelia krajských, alebo nebodaj okresných pozemkových úradov, nám naši českí priatelia odpovedali, že "nikoliv". Kým u nich je vedúci pracovník toho ktorého pozemkového úradu spravidla najskúsenejším a najerudovanejším pracovníkom, u nás spravidla raz za štyri roky prichádza stranícky nominant, ktorý si je vedomý obmedzenej dĺžky svojho pôsobenia.

A tak sa časť opatrení, ktoré sa v Česku realizujú prostredníctvom pozemkových úprav, na Slovensku buduje v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorého existencia je možná vďaka entuziazmu ľudí z tretieho sektora a šťastnej zhode okolností v našej politike. To samozrejme nie je na škodu, práve naopak, ale potvrdzuje to, že náš štát nedokáže robiť veci systémovo a doťahovať ich do konca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?