Ako vlastníctvo ovplyvňuje tvár krajiny

Autor: Jozef Urban | 4.10.2011 o 22:51 | (upravené 5.10.2011 o 20:39) Karma článku: 6,49 | Prečítané:  1327x

O tom, ako bude vyzerať naša poľnohospodárska krajina v budúcnosti rozhoduje aj taká nepodstatná vec, akou je forma a organizácia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Pôda - kedysi základný výrobný prostriedok - je dnes niektorým vlastníkom len na oštaru, iní by chceli byť neobmedzenými vlastníkmi šírych lánov, ktoré nám tu zanechalo socialistické poľnohospodárstvo.

V národoch, kde sa dedičský zákon zakladá na práve prvorodeného, pozemkové vlastníctvo prechádza z generácie na generáciu bez toho, aby sa delilo. Z toho vyplýva, že rodinný duch sa takrečeno zhmotňuje v pôde. Rodina predstavuje pôdu, pôda predstavuje rodinu, udržiava jej meno, jej pôvod, jej slávu, jej moc, jej cnosti.

Keď dedičský zákon zavádza rovné delenie, ničí tesné puto, ktoré existovalo medzi rodinným duchom a zachovaním pôdy; pôda prestáva predstavovať rodinu, lebo je jasné, že ak sa v priebehu jednej alebo dvoch generácií musí rozdeliť, bude sa neustále zmenšovať, až napokon celkom zmizne.

Tam, kde sa končí rodinný duch, prejavujú sa reálne sklony individuálneho egoizmu. Pretože rodina pôsobí už iba dojmom čohosi nejasného, neurčitého, neistého, každý sa upriamuje na pohodlie prítomnosti.

Alexis de Tocqueville: O demokracii v Amerike

Z nášho pohľadu je smutné, že uhorské dedičské právo uprednostňovalo slepú spravodlivosť a rovnostárstvo dedičov napriek nezmyselnosi takéhoto drobenia pozemkov a nemožnosti ich po čase zmysluplne užívať. Alexis de Tocqueville si už takmer pred dvesto rokmi všimol pozitívne i negatívne stránky odpútania sa od rodnej hrudy.

Veľká rozdrobenosť pozemkového vlastníctva, prejavujúca sa jednak v množstve spoluvlastníckych podielov jedného vlastníka a zároveň aj ich veľkým priestorovým rozptylom, sa veľmi zaujímavo premieta do užívacích vzťahov týchto pozemkov a tým i do výslednej podoby našej poľnohospodárskej krajiny.

V prípade, že vlastníci vlastnia pozemky, ktorých výmera a tvar umožňuje ich samostatné užívanie, resp. prenájom, poľnohospodárska krajina je spravidla rozdelená na množstvo menších blokov ornej pôdy - pozemky vytvárajú akúsi mozaiku, sú oddelené medzami, ktoré zastávajú protieróznu a ekologickú funkciu. Časť pozemkov užívajú samotní vlastníci, ktorých prirodzenou tendenciou je zachovať a odovzdať ho svojim dedičom v čo najlepšom stave.

Ak je však rozdrobenosť pozemkového vlastníctva taká veľká, že neumožňuje ich samostatné užívanie, teda parcely majú nevhodný tvar a malú výmeru a vlastník je spoluvlastníkom z množstvom ďalších spoluvlastníkov, zostáva mu jediná možnosť - prenajať pozemok prvému poľnohospodárovi, ktorý za ním príde s nájomnou zmluvou. V duchu zľudovelého výroku istého ministra, že "pôda je ako žena - patrí tomu, kto ju obrába" sa pánom situácie stáva užívateľ. V tom však spočíva onen háčik - on ju len obrába - ostatné starosti na seba nepreberá z jednoduchého dôvodu - nie je vlastníkom, a preto ho budúcnosť pôdy nemusí zaujímať. Paralelu s medziľudskými vzťahmi nechám na fantáziu čitateľa. Záujmom dnešného poľnohospodára je pritom využiť všetky vymoženosti dnešnej poľnohospodárskej techniky, preto je preňho žiadúce mať pôdu zlúčenú do čo najväčších pôdnych celkov.

Väčšia fragmentácia (rozdrobenosť) pozemkového vlastníctva a s ňou spojené obmedzenie vlastníckych práv tak má za následok hospodárenie na väčších blokoch poľnohospodárskej pôdy - krajina sa stáva homogénnejšou a tým aj menej stabilnou a ekologicky menej hodnotnou.

Ceskorakusko.jpg

Tam, kde môžu vlastníci vykonávať vlastnícke práva (hovorme aspoň o možnosti slobodne prenajímať pozemky, viď. ich sprístupnenie a racionálne rozmiestnenie), je predpoklad na zachovanie pestrosti a heterogénnosti krajinnej mozaiky (viď. na obrázku dole). Individuálne a adresné vlastníctvo napomáha lepšiemu využívaniu pôdy, vedie k zodpovednosti, dlhodobej efektívnosti a spoločenskej prospešnosti. Neadresné, rozstrieštené vlastníctvo prináša výhody najmä užívateľom, ktorí uprednostňujú krátkodobé záujmy podliehajúce aktuálnym (dotačným) trendom. Dať vlastníkom možnosť uplatniť si vlastnícke právo je z dlhodobého hľadiska efektívnejšie ako vymýšľať stále nové dotačné a sankčné metódy!

Ak nechceme, aby socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu nahradila veľkovýroba kapitalistická, musíme dať vlastníkom šancu vykonávať vlastnícke práva. O tom, že naše poľnohospodárstvo už oným neradostným smerom kráča, svedčí aj percentuálny podiel pracovníkov v poľnohospodártsve u nás a u susedov. Pre porovnanie v Rakúsku pracuje v poľnohospodárstve 8% aktívnych ľudí, v Poľsku viac než 20% aktívnych ľudí, priemer EU je okolo 5% a u nás na Slovensku je to aktuálne 2,7%. Ak sa chceme cítiť ešte horšie, môžeme si spomenúť na podporu malých a rodinných fariem v Česku.

Problémom do budúcnosti môže byť skutočnosť, že našich 2,7% sa môže vzhľadom na neveľkú popularitu poľnohospodárstva u mládeže postupne scvrkávať, takže časom bude problém nájsť ľudí ochotných s motykou v ruke vytiahnuť nohy z pohodlia vidieckych domov a starať sa o krajinu vôkol nás.

Karolovi Marxovi a jeho nasledovníkom sa podarilo zospoločenštiť výrobné prostriedky - výsledkom bol úpadok hospodárstva, priemyslu a spoločnosti. Ak sa nám podarí dokončiť zospoločenštenie vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov začaté kedysi dávno kolektivizáciou, výsledkom bude v dlhodobom horizonte úpadok našej krajiny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?