Situácia sa ešte komplikuje tým, že na týchto parcelách je spoluvlastníkom s celým zvyškom blízkej i vzdialenej rodiny. Keď sa zájde opýtať k poľnohospodárovi, ktorý pozemky užíva, kde sa nachádzajú, zistí, že sú rozosiate po celom chotári a žiaden z nich nemožno užívať samostatne. Dedičstvo je obrazne povedané zakliate.
Odborne sa tomuto javu hovorí rozdrobenosť pozemkového vlastníctva a jeho prvotnou príčinou je uhorské dedičské právo, ktoré, na rozdiel od rakúskeho, umožňovalo dediť majetkové podiely po rodičoch všetkým deťom, čím postupne dochádzalo k ich zmenšovaniu a priestorovému rozptýleniu.
Napríklad: otec (Paľo, Mišo alebo Béla) mal jedného syna (Paľa, Miša alebo Bélu) a sedem dcér (chudák) a všetky jeho dietky sa stali dedičmi jeho majetku v rovnakom pomere. A nebol to malý majetok – mal dva hektáre pôdy - kus na Hornom konci, kus na Dolnom konci, na Kapustnisku, na Lúkach, pod Urbanom, dve vinice, záhradu pri potoku a kus hory napoly s nevlastným bratom Imrom. Jeho dietky všetok tento majetok zdedili, rovným dielom rozdelili, u pána notára potvrdili a tešili sa, ako budú na zdedenom majetku hospodáriť. Podaktorí sa úfali, že majetok zveľadia a rozšíria – aby neboli horší od svojho apka. Nevedeli o tom, že v ďalekom Londýne spísal Karol Marx svoj Kapitál a Vladimír Iľjič práve nasadol do vlaku smerom na Peterburg. Prišla vojna a keď zase odišla, prišli komunisti s kopu dobrých nápadov, ako hospodáriť na pôde, ktorá im dovtedy nepatrila. Hovorili tomu kolektivizácia a kto bol proti (Béla ml.), mohol si vyskúšať povolanie baníka v uránových baniach. Po návrate rád vstúpil do jéerdé a podieľal sa na jeho úspechoch ako nočný strážnik. Tiež mal deti, troch synov (chlapík) a jednu dcéru a keď umieral, zdedili aj oni jeho majetok a navyše zdedili aj pozemky po svojej matke Terézii (Terinéni). Sami však už dobre nevedeli, kde sa ktorá časť majetku nachádza – okrem záhrady na dolnom konci (Béla najml. sa stal agronómom a rodine vybavil, že na svojom bývalom poli môže pestovať kukuricu a repu). To je takmer koniec príbehu, syn Bélu najml. (Kevin), ktorý sa doteraz v miestnom kultúrnom dome venoval hip-hopu, sa práve vracia od notára (Béla najml. neuniesol rozpad družstva) s dedičským rozhodnutím a pocitom majetného človeka – netuší, že zoznam bezmála tridsiatich parciel zahŕňa v konečnom dôsledku necelý hektár pôdy. Takmer bezcennej, nebyť toho, že ho v najbližšom čase osloví vodohospodársky podnik s požiadavkou na odkúpenie pár metrov štvorcových pod ochrannú hrádzu a obec s podobnou požiadavkou za účelom dobudovania miestnej komunikácie. Kevin rýchlo zistí, že ak chce z pôdy svojich predkov niečo vyťažiť, musí byť nekompromisný a naznačiť ochotu robiť problémy. Problémy sa začínajú, problémy pokračujú ...
Keďže som projektantom pozemkových úprav a v praxi sa často stretávam s tým, že bežní ľudia takmer nemajú tušenia, aké sú možnosti usporiadania pozemkového vlastníctva, potiaľto to bol pokus o vysvetlenie časti problematiky vyslovene ľudovým jazykom.
Aké sú ďalšie možnosti? Je možné s tým niečo urobiť? (Samozrejme až po zdravotníctve , justícii, diaľniciach a vystúpení superstar v Medzilaborciach). Isteže je, akurát na to potrebujeme fungujúcu verejnú správu a trochu (dosť) času. A maličkosť – peniaze, akože ináč, z eurofondov. Podľa sľubov, ktoré dávajú politici pred voľbami nie je nič jednoduchšie. Každý, kto na tom reálne pracuje, síce rýchlo nadobudne práve opačný pocit - že nie je nič zložitejšie - netreba však prepadať trudomyseľnosti. Hoci sa projekty pozemkových úprav neskutočne vlečú, pozemky sa nakoniec predsa len dajú sceliť, prepočíta sa ich hodnota a každý vlastník dostane po pozemkových úpravách pozemky nové – už nie tridsať, ale jeden-dva a v jednej jednine. A do vlastníctva obce sa pritom vyčlení pozemok aj na tú hrádzu a cestu na majer.
Pozemkové úpravy možno nakoniec budú tým riešením, ktoré zmenia Kevinovi jeho nepoužiteľný majetok na kus normálnej pôdy. Nedá sa to však urobiť tak rýchlo, ak by si priala väčšina zástupcov ľudu a už vôbec tomu nepomáhajú personálne výmeny na všetkých riadiacich postoch v rezorte pôdohospodárstva po každých voľbách. Pokúšam sa naznačiť, že je potrebná dlhodobá koncepčná práca. Som si vedomý, že hovorím o potrebe menšieho zázraku.
P.S. pre všetkých, ktorí majú s pozemkovými úpravami negatívne skúsenosti. Buď je to tým, že vlastník nepochopil účel a možnosti pozemkových úprav, alebo sme ako spracovatelia urobili chybu. Oboje je načim odstrániť.