Prečo stále zaostávame za Čechmi?

Autor: Jozef Urban | 25.9.2011 o 22:43 | Karma článku: 6,96 | Prečítané:  1283x

Isteže, v niečom sme občas aj popredu, ale neodbytný pocit, že robíme veci horšie. resp. pomalšie, sa dostaví takmer pri každej konfrontácii. V druhý septembrový týždeň sme sa s kolegami z Komory pozemkových úprav zúčastnili Výročnej konferencie o pozemkových úpravách v Prahe. Výsledný dojem je opäť o zaostávaní.

Prvá vec, ktorá priateľov spoza Moravy posúva dopredu, je masová účasť odborníkov z vysokoškolského prostredia, štátnej správy, samosprávy, súkromného sektora i záujmových združení. Na rozdiel od Slovenska, kde sa venuje pozemkovým úpravám jeden odbor na ministerstve pôdohospodárstva a doslova pár ľudí na dvoch vysokých školách, v Českej republike má problematiku na starosti samostatný Ústredný pozemkový úrad a na poľnohospodárskych univerzitách je predmetom záujmu mnohých pedagógov, ktorí dokážu pozemkové úpravy, ale i vzťah ku krajine v širšom slova zmysle prezentovať verejnosti príťažlivým spôsobom. Odporúčam prečítať si napríklad knihu úvah a fejtónov dekana Fakulty životného prostredia ČZU prof. Petra Skleničky Pronajatá krajina, alebo ktorúkoľvek z kníh Václava Cílka. Za zmienku stojí i účasť a príspevky zastupcov Agrárnej komory a Zväzu vlastníkov pôdy, ktorí na počudovanie prišli aj s kritickými názormi voči pozemkovým úpravám, ale o to normálnejšie taká diskusia pôsobila. Napriek tomu sa naši kolegovia z Česka nachádzajú v situácii, keď nemusia o potrebe a prínosoch pozemkových úprav nikoho presviedčať.

Čo sa týka výsledkov pozemkových úprav v Česku a u nás, rozdiel je viac než priepastný. Viac ako 1400 ukončených projektov, ktoré samozrejme zahŕňajú aj realizáciu navrhnutých opatrení v teréne. Naši českí priatelia môžu na konferencii udeľovať ceny za najlepšie spoločné zariadenia a opatrenia roka. Pri pohľade na množstvo vybudovaných vodohospodárskych zariadení (rybníky, mokrade, vodné biocentrá), poľných komunikácii a protieróznych opatrení sa môžeme len neveriaco pýtať, prečo to u nás nefunguje rovnako? Asi platí okrídlené, že na Slovensku je to tak. Máme začatých vyše štyristo projektov pozemkových úprav, približne polovicu zapísaných do katastra nehnuteľností a z toho na pár desiatkach došlo aj k vybudovaniu poľných komunikácii - nič viac sa nestihlo. (Za prípadné nepresnosti sa ospravedlňujem)

Odpoveď prečo je to tak, sa možno skrýva v nasledovnom zistení: na našu otázku, či sa u nich po každých parlamentných voľbách menia riaditelia krajských, alebo nebodaj okresných pozemkových úradov, nám naši českí priatelia odpovedali, že "nikoliv". Kým u nich je vedúci pracovník toho ktorého pozemkového úradu spravidla najskúsenejším a najerudovanejším pracovníkom, u nás spravidla raz za štyri roky prichádza stranícky nominant, ktorý si je vedomý obmedzenej dĺžky svojho pôsobenia.

A tak sa časť opatrení, ktoré sa v Česku realizujú prostredníctvom pozemkových úprav, na Slovensku buduje v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorého existencia je možná vďaka entuziazmu ľudí z tretieho sektora a šťastnej zhode okolností v našej politike. To samozrejme nie je na škodu, práve naopak, ale potvrdzuje to, že náš štát nedokáže robiť veci systémovo a doťahovať ich do konca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.


Už ste čítali?